Amsterdam: Čierna hĺbka v záplave svetla
Vzhľadom k svojmu výraznému tvaru a konštrukcii, v hlbokom čiernom odtieni, sa kompaktná budova s plochou strechou odlišuje v pozadí okolitých budov, dokonca aj keď sa na ňu pozeráme z väčšej diaľky. Podobne ako v prípade susedných budov, boli fasády postavené do značnej miery rovnako ako uzavreté fasády, ktoré sú vidieť z každej ulice.
Architekt Marc Koehler prepojil vo svojom koncepte okná po celej dĺžke fasády. Keď začneme od vchodu, tak okná sa najskôr dvíhajú zvisle v smere prvého poschodia a pokračujú vo vodorovnom smere pozdĺž severnej fasády a potom ďalej, až za roh západnej fasády. V prízemí sú namontované tri úzke okná a zo strany ulice potom jedno okno, ktoré siaha až na strešnú terasu na južnej strane. Napriek tomu, že dom vyzerá ako uzavretý, ponúka svojim obyvateľom presvetlený a príjemný interiér. Najnižšie podlažie ukrýva spálňu, detskú izbu, kúpeľňu a veľkú pracovnú dielňu. Prvé poschodie tvorí prepojená miestnosť, ktorá sa skladá z kuchyne, jedálne a terasy. Na streche sa nachádza záhrada.
Ak sa priblížime bližšie k domu, uvidíme ďalšie architektonické prekvapenie. Zistíme, že fasáda nebola vyrobená tradičným spôsobom ako priliehajúce steny. Marc Koehler sa rozhodol k úzkej spolupráci s investormi, a preto vymyslel riešenie, ktoré funguje na princípe zamurovania jednotlivých tehál naprieč. Vďaka tomu vzniká efekt tehál vystupujúcich zo steny. Architekt tu vedome použil tzv. Techniku "Amsterdamskej školy", ktorá od roku 1912 do roku 1920 určuje vzhľad Amsterdamu, a to vďaka expresívnym sochárskym budovám vyrobených z tehál. Bohužiaľ od roku 1950 už táto technika vymizla kvôli rastúcej tendencii štandardizovania stavebnej techniky hovorí Marc Koehler a dodáva: Ak sa pozriem na dom v IJburg, je mi smutno, pretože toto neobvyklé riešenie tvorí nielen inteligentný a charakteristický pre mestské budovy historický odkaz, ale tiež vďaka svojej výraznej štruktúre, zdôrazňuje hlbokú plastickú formu novej budovy.
Zaujímavé je, že tradičná murárska technika dala architektovi možnosť vložiť do fasády kvetináče. Netradičná stena ponúka možnosti pre rôzne popínavé rastliny, ktoré sa môžu popínať po stenách hovorí Koehler. Rovnako ako na terase, ktorá sa nachádza na prvom poschodí, tak i na strešnej záhrade na druhom poschodí obyvatelia nasadili kivi, popínavé ruže a hrozno. Za pár rokov bude dom celý pokrytý zeleňou, vďaka čomu surová geometrická architektúra získa bezstarostný akcent a tým vznikne "zelený pól" dodáva. To všetko je v súlade s ekologickými požiadavkami, ktoré boli dosiahnuté vďaka pasívnemu využitiu slnečnej energie, inštaláciou tepelného čerpadla, inštaláciou fotovoltaického systému na streche a tiež inteligentnému vetraciemu systému.
Pri rozhodovaní o výbere materiálu na fasádu sa projektant rozhodol pre výber čierneho keramického obkladu FARO s tieňovaním od firmy Röben: Pri zdôrazňovaní abstraktného charakteru architektúry som hľadal čo najvhodnejší tmavý materiál. Veľmi dôležitá pri tom bola vysoká kvalita tehlových obkladov, tak aby fasáda nebola poškodená pri rozpínaní koreňov rastlín. Odôvodňuje svoj výber Marc Koehler. Intenzívna spolupráca všetkých zainteresovaných spolupracovníkov pri práci je veľmi dôležitá pre konečný efekt, na ktorý môžu byť všetci obyvatelia a tiež architekti pyšní. Objekt bol nominovaný v roku 2008 na cenu Fritza Högera za murovanú architektúru.
Architekt: Marc Koehler, Amsterdam
Doba výstavby: 2006 – 2008
Energetický štandard: energetická úsporná budova, ktorá dokáže získať teplo pomocou ventilácie a slnečnej energie, obnoviteľný zdroj teplej vody v kúpeľniach, získavanie záhradnej dažďovej vody.
